Z listov

„...teším sa, že stojíte pri mne... veľmi ma to teší a dáva mi to veľa síl. Ďakujem Vám, že sa za mňa modlíte, že na mňa myslíte v tejto situácii, aj že mi pomáhate. Veľmi si to vážim. Vďaka Vám to tu zvládam, lebo ste mojou oporou a vždy pri mne stojíte, ako anjel strážny.“
„Prvýkrát, keď som bol vo väzbe, som veľa dní a nocí preplakal. Nevedel som to zvládnuť, a tak som robil veľa problémov: hádal som sa s referentmi, nevychádzal som s ľuďmi, bil som sa, nerešpektoval som nič a nikoho... nevedel som sa prispôsobiť životu v base. Uvedomoval som si, že nemám nikoho, že nikto mi nepíše, nikto sa o mňa nezaujíma, nikomu na mne nezáleží...“
„... ďakujem za pohľadnicu, ktorú ste mi poslali, ktorá ma veľmi potešila a dala mi veľa síl a energie. Tú pohľadnicu som dostala v utorok, vtedy som mala ťažký deň, ale potom, keď som ju dostala, som bola kľudnejšia a v lepšej nálade. Hoci som Vás osobne ešte nemala možnosť vidieť, aj tak ste mi urobili radosť tým, čo ste napísali.“
„Som rada, že sa môžem s Vami v listoch zhovárať. Mám z toho radosť.“
„To, čo ste mi napísali, to je úžasné.“
„Aspoň Vám sa môžem vyrozprávať – v liste. Aspoň Vám sa môžem zdôveriť s tým, čo ma trápi. Pretože viem, že ma pochopíte.“
„Ďakujem Vám za opäť krásny list. Vaše listy mi dodávajú silu, chuť, lásku a odhodlanie. Vytrhávajú ma z chmár smútku, samoty a zúfalstva.“